MINDSPACE

Blog
2017 Aug 31
By Martina Barjaková
KEĎ NÁŠ MOZOG ROZHODUJE ZA NÁS... A BEZ NÁŠHO SÚHLASU
 
Asi väčšina z nás rada verí myšlienke, že máme svoje rozhodnutia pod kontrolou. Máme predsa svoje názory, zásady, vieme, čo máme radi a čo nie a rozhodujeme sa vždy na základe toho.
Avšak nie je to úplne tak. Náš mozog reaguje na všetky možné vplyvy vonkajšieho prostredia a naše rozhodovanie a správanie sa tak v závislosti od týchto vplyvov môžu meniť. A to aj bez toho, aby sme si to vôbec uvedomovali.
 
 
MINDSPACE MODEL
 
Aby sa tieto vplyvy dali ľahšie skúmať, je potrebné ich nejako zotriediť. Jedným z možných modelov je „MINDSPACE“, vytvorený pred niekoľkými rokmi britským Úradom vlády („Cabinet Office“) v spolupráci s Vládnym inštitútom („Institute for Government“). Je treba hneď na úvod povedať, že takýto model určite nezahŕňa všetko, čo naše správanie ovplyvňuje, ale je užitočnou pomôckou a základom pre jeho lepšie pochopenie.
Slovíčko MINDSPACE je akronym zložený z prvých písmen anglických slov, ktoré pomenúvajú hlavné vonkajšie motivátory ľudského správania. Jedná sa o slová Messenger, Incentives, Norms, Defaults, Salience, Priming, Affect, Commitments a Ego. Poďme si po jednom rozobrať, čo každé jedno z nich pomenúva.
 
Messenger
V preklade poslíček alebo doručovateľ. Platí totiž, že informáciám prikladáme rôzny stupeň dôležitosti a dôveryhodnosti podľa toho, od koho sa k nám dostanú. Rôzne štúdie ukázali, že sme ochotní viac počúvať expertov, ale aj ľudí, ktorí sú nám nejako podobní. Na druhej strane, ak nám dá radu niekto, koho nemáme radi, pravdepodobne ju neposlúchneme, aj keby bola dobrá.
 
Incentives
Je to súhrn vecí, ktoré nás motivujú – či už fyzických (ako peniaze alebo iné, nefinančné odmeny) alebo psychologických (ako naša vnútorná motivácia, napríklad urobiť niečo dobré pre iných). Je dobré vedieť, ako tieto motivátory vnímame a kedy ktoré fungujú. Vo všeobecnosti platí, že strata nás bolí viac ako nás teší zisk, takže potenciálna strata môže motivovať viac ako potenciálny zisk. Taktiež všetko vnímame relatívne – tá istá suma peňazí sa môže zdať malá alebo veľká v závislosti na tom, s čím ju porovnávame.
 
Norms
Sociálne normy. Ľudia majú tendenciu nechať sa ovplyvniť tým, čo robia ostatní. Nikto predsa nechce vyčnievať z radu, aby naňho ostatní ukazovali prstom.
 
Defaults
Znamená to prednastavené voľby. Ľudia majú tendenciu takéto voľby nemeniť a to aj pri dôležitých rozhodnutiach. V štátoch, v ktorých ste automaticky darcom orgánov, pokiaľ sa neodhlásite, je oveľa väčšie percento darcov, ako v štátoch, kde sa treba aktívne za darcu orgánov prihlásiť. 
 
Salience
Čiže nápadnosť. Veľmi logicky, naše správanie je ovplyvnené tým, čomu venujeme pozornosť. A keďže stimulov je naozaj veľa, náš mozog sa venuje hlavne tým, ktoré sú nové, jednoduché a jedinečné. Niekedy si však sám vyhľadáva signály, ktoré mu pomôžu urobiť rozhodnutie. Príkladom takejto situácie je takzvaná „kotva“, čo je informácia (napríklad číselná), ktorú si náš mozog všimne a použije ako základ pre rozhodovanie. Je treba však podotknúť, že nie vždy je kotva informáciou relevantnou a aj náhodne vylosované číslo môže naše rozhodnutia ovplyvniť.
 
Priming
Naše správanie je ovplyvňované aj na úrovni podvedomej a zmyslovej. Vystavenie sa určitému typu slov, zvukov či vôní má veľký vplyv na naše rozhodnutia. Napríklad účastníci experimentu, ktorí čítali slová súvisiace so starobou sa z miestnosti po experimente presúvali pomalšie ako ostatní. Alebo vôňa čistiaceho prostriedku v školskej jedálni „donútila“ účastníkov pokusu nechať po sebe stôl čistejší.
 
Affect
Asi nie je novinkou, že emócie hrajú veľkú rolu pri našom rozhodovaní. O trochu prekvapivejší je fakt, že ovplyvňujú naše konanie aj vtedy, keď si to vôbec neuvedomujeme. V jednej štúdii sa napríklad zistilo, že ak bola ponuka na hypotéku sprevádzaná fotkou usmievavej ženy, dopyt po hypotéke sa zvýšil v takej miere, ako keby úrok klesol o štvrtinu.
 
Commitment
Prísľuby a záväzky, hlavne tie verejné, určujú ako sa budeme správať. Preto ak máme problém niečo urobiť, je vhodné sa nejakým spôsobom „zaviazať“. Povedať svojim známym, že do určitého dátumu prestaneme fajčiť. To nás donúti radšej sa snažiť svoj cieľ splniť, než by sa pre nás dôležití ľudia mali dozvedieť, že sme ho nesplnili.
 
Ego
Naše skutky by sa mali zhodovať s tým, aký „image“ máme, prípadne by sme chceli mať (v očiach svojich, aj ostatných). Muži sú napríklad ochotní viac prispieť na charitu, ak ich osloví atraktívna žena, pretože takto si v očiach opačného pohlavia udržia dobrý image.
 
 
ČO S TÝM?
 
MINDSPACE model bol napísaný hlavne pre verejné orgány s cieľom vylepšiť verejný sektor. Mnohé vládne programy sú neúspešné práve preto, že nie sú navrhnuté pre ľudí takých akí naozaj sú, ale pre ľudí správajúcich sa tak, ako to teória (hlavne tá ekonomická) diktuje.
To však neznamená, že mimo verejnú správu je tento model nepotrebný. Každý z nás si z neho môže odniesť nejaké ponaučenie. Ak lepšie pochopíme, ako náš mozog funguje a čím je naše správanie ovplyvňované, posunie nás to k lepším rozhodnutiam, úspešnejším produktom a službám či lepším vzťahom s ľuďmi okolo nás.
 
Zdroj: https://www.instituteforgovernment.org.uk/sites/default/files/publications/MINDSPACE.pdf
 
Your web browser in outdated

Please update your browser to correctly browse our pages. Update browser

×